in

Želám si…ale až po reklame

Advent. Jasné veď štyri týždne, štyri nedele a štyri sviečky. Pravdupovediac, to že je advent,  som sa dozvedela pri večerných správach, kde sa okrem moderátorky blyšťal aj vianočný veniec. Nie žeby som neuznávala sviatky a tradície, ale pri rýchlom živote, ktorý je dnes trendom, som si to nestihla všimnúť. Paradoxne som sa pozabudla.

Čudujete sa? Zimný kabát som zo skrine vybrala pred vyše mesiacom, a to dnes bolo vonku asi 10 stupňov. Ešte neviem kde budem tráviť Silvester, no rozhodne viem že to nebude Bratislava. Rovnako  viem že sa chcem vyhnúť konzumu a komercionalizovaným lákadlám tých „najlepších“ supermarketov. Reklamy v televízii mi tvrdia, že k štedrovečernému stolu sa najviac hodí kola. Áno, a za chvíľu budeme hádzať o stenu dary pre zubnú vílu, a pod obrus si dáme črepiny z najnovšieho televízora, lebo falošné ryby v akváriách z LCD sú dnes in. Namiesto stromčeka si zavoláme oblinu, a všetko samozrejme na splátky, lebo potom hrozne zbohatneme. Každý, mimo nás, totiž presne vie čo chceme. Všetci niekam bežia, len ciel je neistý.

Vraj sa to dnes nenosí, no potešme sa šťastím iných. Týmto mojim nikam volajúcim popudom nezmením nič. Chcem Vám sem len napísať, že som sa tento rok rozhodla všetky dary pre svojich blízkych vyrobiť sama. Takéto darčeky sa totiž nenachádzajú v žiadnych supermarketoch bez srdca, a pritom majú tú najvyššiu cenu. Pre našu rodinu sú Vianoce, ešte stále, sviatky pokoja, radosti a uzmierenia. Nie je nič krajšie, ako keď úsmev pozastaví čas.

Na záver inšpiratívny tip : www.davinci.sk

Text a foto: Lucia Mandincová

Fotogaléria:

Vaše hodnotenie?

Halloween

Prospieva nám Halloween?

Genius loci?